Lucia Oleňová sa vo svojej tvorbe dlhodobo venuje skúmaniu prírodných štruktúr a procesov, ktoré nevníma iba ako vizuálny motív, ale ako priestor neustálej premeny. Jej maliarsky jazyk vyrastá z intenzívneho pozorovania krajiny, práce v plenéri a dlhodobého dialógu s konkrétnymi miestami. Krajina sa v jej dielach nikdy nestáva iba predmetom zobrazenia. Je živým organizmom, v ktorom sa vrstvia procesy rastu, rozpadu, obnovy a vzájomných vzťahov.